Moja filozofia

Moja filozofia

“VIDEL SOM ŽIVOT ZHORA NADOL I ZDOLA NAHOR. A VIEM, AKO VYZERÁ OBOMA SMERMI. A VIEM, ŽE EXISTUJE MÚDROSŤ A ŽE EXISTUJE NÁDEJ.” – L. Ron Hubbard

Predmet filozofie je prastarý predmet. Slovo filozofia znamená “láska k múdrosti alebo k znalosti, štúdium alebo hľadanie múdrosti alebo znalosti o veciach a ich príčinách, či už teoretické alebo praktické”.

Všetko, čo vieme o vede alebo relígii, pochádza z filozofie. Filozofia stojí za a nad všetkou ostatnou znalosťou, ktorú máme alebo používame.

Tento predmet bol dlho považovaný za tému určenú výhradne pre posluchárne a intelektuálov a ľuďom z ulice bol do značnej miery odopieraný.

Pod rúškom neprekonateľnej odbornosti bola filozofia určená výhradne len pár privilegovaným.

Prvou zásadou mojej vlastnej filozofie je, že múdrosť je určená každému, kto po nej túži. Je sluhom prostého človeka i kráľa a nikdy by sa na ňu nemalo pozerať s posvätnou úctou.

Sebeckí učenci zriedkakedy odpustia komukoľvek, kto sa snaží zboriť steny tajomstva a dovoliť ľuďom vstúpiť dnu. Keď Will Durant, moderný americký filozof, napísal populárnu knihu na tému Príbeh filozofie, jeho učení kolegovia ho úplne odpísali. A je preto každý, kto sa navzdory námietkam “z kruhu vyvolených” snaží priniesť ľuďom múdrosť, častovaný urážkami.

Druhá zásada mojej vlastnej filozofie je, že musí byť použiteľná.

Učenie zamknuté v plesňou napadnutých knihách nevie nikto použiť a teda nemá žiadnu hodnotu.

Mojou treťou zásadou je, že každý filozofický poznatok má hodnotu iba vtedy, keď je pravdivý alebo funguje.

Tieto tri zásady sú pre odbor filozofie také nezvyčajné, že som svojej filozofii dal meno: Scientológia. Znamená to jednoducho “znalosť o tom, ako vedieť”.

Filozofia môže byť len cestou k znalosti. Znalosť sa nedá nikomu do hlavy natlačiť. Keď má človek k dispozícii cestu, môže po nej ísť a zistiť, čo je pravdivé pre neho. A to je Scientológia.

Poznaj sám seba a pravda ťa oslobodí.

Preto sa v Scientológii nezaoberáme skutkami jednotlivcov a rozdielmi medzi jednotlivcami. Zaoberáme sa len tým, ako ukázať človeku, ako sa môže oslobodiť.

Toto samozrejme nie je príliš populárne u tých, ktorých živobytie a moc závisí od zotročovania druhých. Ale je to jediný spôsob, aký som našiel, ktorý naozaj zlepšuje život človeka.

Útlak a obmedzovanie sú základnou príčinou depresie. Keď od nich človeka oslobodíte, môže zdvihnúť hlavu, vyzdravieť, začať sa tešiť zo života.

A hoci sa to nemusí páčiť otrokárom, ľuďom sa to páči veľmi. Bežný človek je rád, keď je šťastný a zdravý. Je rád, keď dokáže veciam rozumieť. A vie, že jeho cesta k slobode vedie skrz znalosť.

A preto mi už od roku 1950 ľudstvo klope na dvere. Bolo jedno kde a ako ďaleko som žil. Odkedy som prvýkrát vydal knihu* o tomto predmete, môj život už nikdy nepatril len mne.

Rád pomáham druhým a sledovať človeka, ako sa oslobodzuje od tieňov, ktoré zatemňujú jeho dni, považujte za najväčšie potešenie v mojom živote.

Tieto tiene mu pripadajú také nepreniknuteľné a tlačia ho k zemi tak dôkladne, že keď zistí, že to len tiene a že cez ne môže vidieť, prejsť nimi a ocitnúť sa znova na slnku, má obrovskú radosť. A myslím, že mám minimálne takú radosť ako on.

Videl som veľa ľudského nešťastia. Ako veľmi mladý som putoval po Ázii a videl som bolesť a utrpenie preľudnených a negramotných krajín. Videl som bezcitných ľudí, ako kráčajú ulicami a prekračujú umierajúcich. Videl som deti, ktoré boli len kosť a koža. A popri tej biede a nedôstojných pomeroch som našiel posvätné miesta, ktoré v sebe skrývali obrovskú múdrosť, ale tá bola starostlivo ukrytá a šírená len ako povera. Neskôr som na západných univerzitách videl ľudí posadnutých materializmom, ako všetku svoju zručnosť využívali na to, aby vo svojich odstrašujúcich halách skrývali pred prostými ľuďmi aj to málo múdrosti, čo mali. Zažil som príšernú vojnu a videl som jej hrôzu a bolesť, ktorú nikto nezmiernil ani jediným slovom slušnosti či ľudskosti. Nežil som žiadnym kláštorným životom a pohŕdam mudrcom, ktorý nežil, a učencom, ktorý sa o svoje znalosti nepodelí.

Existuje veľa múdrejších ľudí než som ja, ale len málo ich prešlo toľko ciest.

Videl som život zhora nadol i zdola nahor. A viem, ako vyzerá oboma smermi. A viem, že existuje múdrosť a že existuje nádej.

Slepý kvôli poškodeniu očných nervov a chromý s fyzickým poškodeným bedier a chrbtice som na konci druhej svetovej vojny čelil takmer žiadnej budúcnosti. V služobných záznamoch bolo o mne uvedené: “Tento dôstojník nemá žiadne neurotické ani psychotické sklony akéhokoľvek druhu”, ale tiež tam stálo “trvale telesne postihnutý”. A potom prišla ďalšia rana – moja rodina a priatelia ma opustili, ako údajne beznádejnú kaliku a pravdepodobne záťaž pre nich po zvyšok života. Ale použitím poznatkov, ktoré som mal o človeku a jeho vzťahu k  vesmíru sa mi za menej než dva roky podarilo prepracovať sa späť do dobrého stavu a nabrať síl. Nemal som nikoho, kto by mi pomohol, všetko, čo som potreboval vedieť, som si musel zistiť sám. A študovať, keď nevidíte, je dosť umenie. Zvykol som si na to, že mi hovorili, že sa to nedá, že neexistuje žiadne východisko, žiadna nádej. A predsa som znovu začal vidieť a chodiť a vybudoval som si úplne nový život. Je to šťastný život, je rušný, a ja dúfam, že aj užitočný. Jediné chvíle smútku zažívam vtedy, keď vidím ako bigotní ľudia presviedčajú druhých o tom, že všetko je zlé, že neexistuje žiadna cesta ani nádej, že okrem smútku, jednotvárnosti a skľúčenosti neexistuje nič viac a že každá snaha pomôcť iným je falošná. Ja viem, že to nie je pravda.

Takže mojou filozofiou je, že človek by sa mal podeliť o múdrosť, ktorú má, mal by iným pomôcť, aby si vedeli pomôcť sami, a mal by ísť ďalej aj napriek ťažkým mrakom, pretože po nich vždy vyjde slnko. Človek by mal tiež ignorovať nesúhlasné výkriky sebeckých intelektuálov, ktorí vykrikujú: “Neodhaľujte tie tajomstvá. Nechajte ich všetky nám. Ľudia tomu nemôžu porozumieť.”

Ale ja som nikdy nevidel, že by múdrosť prinášala akýkoľvek úžitok, keď si ju niekto držal sám pre seba. A pretože mi robí radosť vidieť druhých šťastných a pretože som zistil, že väčšina ľudí dokáže porozumieť a rozumie, budem (kým budem existovať) naďalej  písať a pracovať a učiť.

Nepoznám totiž žiadneho človeka, ktorý by mal monopol na múdrosť tohto vesmíru. Patrí tým, ktorí ju dokážu využiť, aby pomohli sebe a iným.

Keby sme o niečo viac poznali veci a o niečo viac im rozumeli, žili by sme všetci šťastnejšie.

Existuje spôsob, ako ich poznať, a existuje cesta k slobode.

Staré musí ustúpiť novému, lož musí byť odhalená pravdou a pravda, aj keď sa proti nej bojuje, nakoniec vždy zvíťazí.

*Dianetika: Moderná veda o duševnom zdraví, vydaná v máji 1950.

Článok Moja filozofia nájdete v knihe: Nový pohľad na život

V pôvodnom znení si môžete tento úryvok prečítať tu.

O Scientológii pre vedcov: link